You are here

Sparta Trifecta weekend

Do Sparty som na začiatku sezóny ani nemal veľmi v pláne ísť ale po zbabranom európskom šampionáte a smolných MS v USA to bola jasná voľba a veril som že konečne tam niečo lepšie aj ukážem.V grécku som nikdy predtým nebol,takže sme vycestovali s niekoľko dňovým predstihom aby sme voľačo aj videli.Moje sklamanie z tejto krajiny tu však radšej nebudem rozoberať a prejdem rovno k tým dôležitejším veciam a to k priebehu samotných pretekov.Hneď ako sme prileteli do Grécka som vedel že tunajšia klíma mi vyhovovať nebude.Pre Grékov bolo síce už asi chladno no pre mňa 28 stupňov je celkom bombič a podla predpovedí tak malo byť aj počas víkendu dokonca aj o niečo teplejšie.Skoré vstávanie v sobotu ráno mi na pohode nepridalo nevadí aspoň nebolo horúco a ráno bolo aj celkom dosť chladno no vedel som že sa to dosť zhorší. Prvý pretek z troch bol pre nás nachystaný Super. Pocitovo pred štartom som sa necítil najlepšie.Pretekať sa mi absolútne nechcelo, doľahla na mňa akási únava z celej dlhej a nabitej sezóny no po bežeckej stránke som sa cítil v pohode tak aspoň trochu som si navodil takú správnu predpretekovú atmosféru.Štart bol naplánovaný na 8:00 no po odpočítaní sme nevybehli ako zmyslov zbavení pretože sme museli prejsť takým parkom do mierneho kopčeka ako nejaký sprievod a až potom nás vypustili.Hneď po štarte sme teda bežali dole kopcom pomedzi domy. Po asi kilometri sme preskočili prekážku OUT, prebehli blatom pod takým mostom, ďalej nasledovali len také preskakovačky ale už tu sa začalo formovať poradie a štartové pole sa začalo trhať. Vpredu sa utvorila taká skupinka ani neviem presne kto tam bol videl som tam čechov Riša a Tomáša Tvrdíka , Albona , Soleya , Miša R.Táto skupinka začala udávať tempo pretekov a veľmi rýchlo sa nám začali vzďalovať. Ja som sa držal cca na nejakej 7/8. pozícii.Prvý krát sme prebrodili miestny potok/rieku.Preliezli sme taký most postavený s cargo sieťami. Tu mi vypadla fľaška z opasku no nezastavoval som sa a bežal ďalej.Po chvíli ma dobehol Peťo a fľašu mi podal, aj keď nevedel koho je stačilo že ochutnal a ISOdrinx od Nutrendu ihneď spoznal tak mi ju dal. Opäť sme bežali raz po rieke raz po brehu, výška hladiny bola rôzna aj terén bol rozmanitý raz to boli skaly, raz blato raz piesok.Osviežujúca voda mi pomohla sa schladiť pretože aj keď bolo ešte len ráno mne už začínalo byť dosť teplo.Čo ma však znepokojovalo viac bol fakt že vedúci pretekári sa nám pomaly ale isto strácali postupne z dohľadu. Cítil som že nebežím hranu , že tam sú rezervy ale akosi to nešlo zrýchliť naozaj som nemal ako keby náladu sa nahánať a pučiť do toho, mal som pocit že som taký nejaký zaspatý.Prišiel balance , ktorý je iný ako u nás v CEU pretože naňho musíte nastúpiť po takom šikmom dreve a keďže sme vybehli z blata a z vody tak to nebolo pre mňa jednoduché a musel som si pomôcť aj rukami(to bolo dovolené samozrejme) a tak isto som videl že aj Peťo Ž. s tým má menšie problémy, ktorý momentálne bežal kúsok za mnou.No borcom vpredu to zrejme nerobilo problém a svoj náskok opäť o niečo zvýšili. Zvládol som to a bežal som teda ďalej a mal som hviezdnu spoločnosť keďže vedľa mňa bežal Perelygin. Nasledoval traktor pull , nejaké steny a priekopy s vodou a teda nič zložité.Zase sa to striedalo raz sme boli na súši a raz v rieke, prišlo prevracanie pneumatík a ostnáč vo vode.Predomnou bežal Peter, Perelygin , bol tam Tomáš Tvrdík, ktorého sme dobehli pretože mal nejaké problémy s topánkou, bol tam aj nejaký francúzsky pretekár.Na memory teste som sa pred nich dostal. Konečne prišla taká lepšia pasáž pretože sme bežali konečne aj do kopca, nebol to však dlhý kopec, dostal sa predomňa Peťo. Olympus som zládol rýchlejšie tak som túto skupinku doviedol na nosenie driev. Tu som ešte na chvíľu zahliadok ako vedúci pretekári už odbiehajú takže som vedel, že majú slušný náskok. Okruh s drevom nebol ťažký a nebolo ťažké ani drevo , bežali sme ho v takom olivovom sade.Naša skupinka pokračovala ďalej, Tomáš začal trochu strácať , bežalo sa teraz takým členitým profilom no viacej sme klesali , kopčeky boli také krátke. Tempa sa ujal Perelygin. Moju nepohodu a také nechcenie pretekať potvrdil aj Twister ktorý som šiel strašne dlho a stratil som tu hneď niekoľko sekúnd na francúza a rusa. Spolu s Peťom sme teda vytvorili takú dvojičku. Zvládli sme aj ďalšiu prekážku a to niečo také ako u nás plate drag len sme ťahali pneumatiku.Nasledovala bežecká pasáž takým ''kaňoníkom'' po takej kľukatej ceste, kde nám v ceste stál len slack line , ktorý sme však spolu s Peťom aj keď veľmi opatrne ale zvládli.Opäť chvíľu beh a prišiel bucket brigade.Pred nami sme videli aj Rusa aj francúza. Tu prišla pre mňa taká menšia kríza alebo ako to nazvať.Peter stiahol nejaké sekundy na pretekárov pred sebou no mne sa nepodarilo zachytiť jeho tempo a stratil som s ním kontakt. Po buckete pokračovala moja nechuť a dosť som sa aj nudil pretože preteky ma nijako neoslovili , prostredie sa mi nepáčilo, vôbec mi to neubiehalo a vobec sa mi nechcelo ako keby zrýchlovať aj keď som videl že sa mi vzďalujú.Predbehol ma aj Tomáš.Nasledovala prekážka plate drag (ale taký kus iný).Opäť bežecká vsuvka. Pozrel som sa na hodinky a videl som tam 12 km a vedel som, že ešte ma nejakých 6km čaká no mne sa naozaj nechcelo.Atlas carry a opäť vídím že moja strata na Perelygina a na Peťa sa zvyšuje a zo zadu sa začali nebezpečne približovať ďalší pretekári.Začínalo mi byť aj dosť horúco.Nejaká tá invert wall a po chvíli sme sa konečne vrátili do rieky kde som sa trochu osviežil.Stratu na Peťa som teraz odhadoval na nejakú tú minútku a niečo a Rusa som už nevidel. Pod ostnáčom to bola pohoda , rope climb tak isto , herkules nebol najľahší no mohli sme použiť nohy takže pohoda a prichádzam k oštepu. Pandrláci sú celkom veľkí ale nie tak blízko ako by som čakal. Hádže sa v potoku. Hneď po tom ako som hodil som si pomslel, že do rite idem robiť burpees no naštastie tam ten oštep ostal tak som pálil z tade preč.Francúzsky pretekár robil burpees takže som sa o jedno miesto posunul a Tomáš bol predomnou asi tak 20 sekúnd takže som začal zrýchlovať, že skúsim predbehnúť aspoň jeho. Hneď v pomarančovom sade do ktorého sme vbehli som však začal mať problémy a asi 15 sekúnd som v tráve hľadal čelenku ktorú mi konár zrazil z hlavy. Kvôli memory testu som nechcel bežať bez nej. Už predtým na trati som ju raz ztratil z hlavy a tak isto som si už raz viazal šnúrky na topánkach takže som mal už aj nervy. Čelenku som si našiel a po pár minútach som pribiehal k lezeckej stene , niečo málo som na Tomáša stiahol ale nič výrazné. Posledné stovky metrov cez olivový sad a mierny kopček.Memory recall som zvládol a už pribiehame na záverečné prekážky ktoré sú situované v meste. A cargo , slip wall. Tomás nie je ďaleko a viem že ešte nás čaká multirig , balance a twister s lanami. Multirig dávam.Pred balancom si popchám opäť rozviazané šnúrky do topánok a prekonávam ho ale vidím že twister s lanami vynechali asi bude len na beaste takže smola a už viem že Tomáša nepredbehnem. Už len stairway to sparta a cieľ a ja dobieham do cieľa na 9.mieste. Pocity mám zmiešané. Bol som spokojný aj s takýmto výsledkom veď konečne aspoň takéto umiestnenie ale viem že niečo bolo zlé a nevydal som zo seba všetko.Mrzela ma aj strata ktorú som nabral či už na čelo pretekov alebo aj na Perelygina či na Peťa, ktorý finišoval na 7.mieste nejakú tú minútku a niečo predomnou.Nechcenie z rána sa postupne transformovalo do veľkej nechuti štartovať poobede na šprinte.Slnko už začalo pripekať a vedel som že ma čaká dosť nudná trať po skúsenosti zo Supru. Štart bol naplánovaný na 12:30 a opäť po začiatočnom dúhovom pochode sme sa rozbehli na trať sprintu ktorá mala mať cca 8 km. Opäť sa dopredu rýchlo dostali tí čo tam boli aj ráno, doplnený o perelygina. S peťom sme sa ale už nechceli nechať hneď tak rýchlo odtrhnúť no aj tak postupne svoj náskok zvyšovali. Začiatok bol to isté čo na Supri, na balanci sme opäť stratili kopec času a zase som myslel že z neho spadnem. Po priekopách s vodou sme to ale strhli do ľava , to už sa Peťo odomňa odpútal a začal si budovať menší náskok.Na trať supru sme sa napojili o cvhíľu a to na atlas carry. Opäť nás čakala invert wall a opäť po chvíli som v spoločnosti Tomáša a pretekára z Portugalska prekonával ostnáč, rope climb a herkula. Na oštepe som sa svojim rýchlim hodom dostal do čela tejto malej skupinky. Na lezeckej stene sme boli stále spolu. Čakalo nás posledné stúpanie olivovým sadom a záverečný cca 1,5km kým sa opäť dostaneme do mesta na záverečné prekážky.V stúpaní som Portugalcov útok ustrážil no na miernom zbehu zapol na vyššie obrátky a ja som už nedokázal reagovať a odstrhol sa mi.Tomáša sme odtrhli už predtým.Pri prekonávaní posledných prekážok som videl že dobiehame Peťa pred nami no ja som na portugalca strácal už asi 15 sekúnd.Prekonal som aj Multirig a videl som ako kúsok predomnou si to Peťo na balanci rozdáva s Portugalcom :D a vedel som že ich čaká šprintérsky súboj cez stairway to sparta až do cieľa. A tak som ted dobehol do cieľa na 7.mieste s cca 20 sekundovou stratou na dvojicu predomnou kde som videl ako Peťovi ostalo len 6.miesto. Bežalo sa mi oveľa lepšie ako na Supri, ani som sa tak nenudil ešte že to bol len sprint.Po prvom dni mi teda v súčte pretekov patrila 7. pozícia s čím som bol v celku spokojný no vedel som že na Beaste sa môže všetko zmeniť.Beast mal štartovať o 8:30 a štart prebiehal pursuit spôsobom , takže sme sa na trať vydali za vedúcim pretekárom na základe toho aké sme mali naňho v súčte straty.Ako som spomínal patrilo mi priebežné 7.miesto. Vedel som že určitá šanca na posun tu je pretože na Peťa som strácal cca 1:50min a on strácal na Portugalca len 5 sekúnd.Tak isto som vedel že Beast bude mať 30 km a v tomto teple sa tam môže stať naozaj hocičo a to aj to že sa o niekoľko miest posuniem dozadu.Situácia za mnou bola taká , že Tomáš Tvrdík na mňa strácal cca 40 sekúnd a že sú tam dvaja francúzi jeden so stratou 1:50min a druhý so stratou cca 3 minúty. Taktika bola teda jasná. Zo začiatku ísť rozumne nikam sa neponáhlať lebo v týchto podmienkach sa to dá veľmi ľahko prepáliť.Trať beastu bola totožná s traťou supru až po slack line.Ako som očakával tak Peťa s Portugalcom som ani len nevidel takže som vedel že sa určite nešetria. Taktiež ako som očakával Tomás Tvrdík ma postupne dobehol a zo svoju stratu na mňa značne osekali aj francúzi. Po slack line sme však nepokračovali na bucket ale odbočili sme doprava a konečne prišlo aj nejaké to stúpanie.V tomto stúpaní sa mi podarilo opäť pár sekúnd na Tomáša spraviť. Na vrchole stúpania nás čakalo nosenie takého kamenného kvádra. Nebol ťažký len sa blbo nosil. Tu som videl, že francúzi sa naozaj dosť priblížili. Prišli sme na vrchol takých kopčekov a čakal nás tirolský traverz, neskôr taká vysoká stena a za ňou oštep. Oštep bol tentokrát špeciálny a museli ste ho hodiť tak že v druhej ruke ste mali štít. Nasledovala prekážka preniesť 4 také kamenné kvádre za určitú hranicu. Tu som videl že jeden z francúzov oštep nedal a že mám takú minútku náskok. Tu som sa naozaj musel dosť premáhať lebo som chcel zrýchliť nebolo mi to veľmi príjemné že ma tak doťahujú no podarilo sa mi zachovať chladnú hlavu(aj keď len obrazne povedané pretože slnko už naozaj pripekalo a mne bolo dosť horúco). V členitom téréne sme pokračovali ďalej až sme prišli na nosenie reťazí. Tu som stretol Peťa ktorý dokončoval svoj okruh a povedal mi že okruh mu tvral 4 minúty takže som vedel , že takú mám naňho aj stratu. Bol to zhruba 15/16 km a od štartu som teda naňho stratil dve ďalšie minúty.Na okruhu s reťazou na nás čakal memory test no bol ľahký pretože bol taký istý ako deň predtým len bol jeden znak navyše.Trať opäť viedla hore dolu a začínal som zisťovať že sa mi podarilo zvýšiť náskok na mojich prenasledovateľov a konečne ma už nesťahovali. Ba dokonca som zbadal pred sebou Portugalského pretekára.To mi dodalo novú chuť pretože som sa naozaj nudil , všade boli len také kríky a skaly žiadne stromy poriadne iba také malé, slnko mi pieklo na hlavu a cítil som sa ako v nejakej polopúšti.Okúsili sme aj takú novú prekážku kde sme na jednom mieste dostali do ruky tehlu a povedali nám že ju máme odniesť až do najbližšej stanice.Tehla však nebola ťažká a ja som s ňou v pohode bežal aj v ďalšom stúpaní kde som mal portugalca už jasne na dohľad a aj on sa už začal obzerať a vedel že o takých 5 minút ho aj doženiem.To sa aj stalo a kúsok za tým ako sme odložili tehlu som ho dohnal a spolu s ním som sa napojil na trať Supru a prišli sme ku bucket brigade.Tu som sa mu začal trochu vzďalovať. Trať sa opäť trošku odklonila od Suprovej trati , mali sme za sebou cca 20 km a ja som sa rozhodol trochu zrýchľovať, po krátkom stúpaní sme zbehli ku sandbagom. Pred Portugalcom som mal nejakých 15-20 sekúnd náskok.Zobral som vrece a začal s ním bežať pomedzi kríky do kopca.Po nejakom čase sa okruh stále nevracal a ja som začínal tušiť že to bude dlhý okruh. Pripomínalo mi to trochu Morzine tam som však na vreciach strávil celú mladosť tu sa však nič také nestalo a po nejakých 10 minútach som vrece skladal.Na plate dragu som zisťoval že náskok na Portugalca vzrástol určite na viac ako dve minúty pretože som ho nikde nevidel a nevidel som nikde ani tomáša či Francúzov. Nasledovala časť už len po rovine a začínalo mi byť brutálne horúco a bál som sa že mi už dôjde energia aj keď som sa tak ešte necítil radšej som spomalil.Na atlase ani na invert wall som nikde nikoho nevidel tak som sa spokojným tempom vydal na posledných cca 6 km trate.Organizátori nás zaviedli ešte do takého tunela ktorým sme bežali takmer po tme cca 500 metrov. Konečne sme sa opäť vrátili do rieky a ja ako zmyslov zbavený som tam skákal a špliechal na seba vodu , ponáral hlavu a dokonca som sa kľudne aj napil tej vody pretože som bol už neskutočne smädný a bolo mi strašné teplo.Pod ostnáčom som si odýchol , ani na lane ani na herkulovi som nikoho nikde nevidel a po potešení že druhý oštep ma už nečaká som sa rozbehol na záverečné kilometre.Energeticky som sa cítil fajn vedel by som zrýchliť v závere no keďže som nikde nikoho nevidel tak som si bežal tak pohodlne.Lezecká stena a memory recall šli v pohode a s dobrým pocitom že už to mám konečne za sebou som dobiehal do záverečnej zóny prekážok.No ako som prekonával slip wall prišiel šok, pred sebou som videl Peťa.No môj posledný sprintérsky pokus dobehnúť ho sa nevydaril a akurát som dokončoval balance keď on zvonil na twistri a vedel som že mi ostane už len to 6.miesto.Dobehol som do cieľa teda 24 sekúnd za ním a aj keď som mal na Beaste 5.najlepší čas, v konečnom zúčtovaní mi ostala 6.priečka.Bola tu však spokojnosť.Najprv úlava že to už mám konečne za sebou ale bol som vďačný aj za 6.miesto veď oproti tomu čo som predvádzal na vrcholných podujatiach doteraz to bol veľký rozdiel.Viem že tu boli určité rezervy a myslím si že som na trati nenechal ''všetko'' ako sa hovorí v daný deň ale jednoducho som na to nemal ako keby náladu.Preteky a prostredie samotné boli pre mňa však veľkým sklamaním.Atmosféra bola síce fajn ale v tom prostredí ma to jednoducho nebavilo , vôbec sa mi to tam nepáčilo , na trati som sa miestami dosť nudil a ubiehalo mi to strašne pomaly. Taktiež to teplo a takmer žiadne kopce mi vôbec ale vôbec nesedeli takže to že som bol 6. ma tak tešilo ešte viac aj keď stratu na prvých troch radšej nejdem komentovať pretože je obrovská.Aj kvôli tomu že sa mi tak nechcelo som sa teda rozhodol že toto boli moje posledné spartan preteky tejto sezóny a na Island teda nepôjdem aj keď som mal všetko aj letenku aj ubytko aj štartovné no aj tak sa mi nechce.V sparte budú preteky aj budúci rok a aj keď som tvrdil že už tu neprídem ako sa poznám isto pôjdem veď predsa sú to MS a chcem sa porovnať s najlepšími tak pevne verím že bude aspoň chladnejšie a dokonca Thomas mi sľúbil že bude pršať tak som zvedavý ako to zariadi :D .Autor: Jakub Haviarik "grandmaster"