Po niekoľko týždňovej pauze sa kolotoč pretekov Spartan presunul do Česka a to konkrétne do Dolnej Moravy. Pre mnohých bolo toto dejisko neznáme no ja som tu už absolvoval zimné preteky 2 roky dozadu , takže som vedel do čoho idem a čo môžem očakávať. Moje problémové ľavé koleno mi už viac ako rok dalo pokoj a nebolelo no žiaľ nejaké dva týždne pred pretekmi v Dolnej Morave sa ozvalo. Tréningový proces som úplne prerušiť nemusel, našťastie som mohol aspoň bajkovať a voziť sa na kolieskových korčuliach. No viac ako dvojtýždňový oddych od behu bol trochu problém. Bolo otázne či vôbec budem môcť na DM štartovať ale navštívil som ULTIMUV a tam mi pomohli a rýchlo identifikovali problém a teda som ho mohol hneď aj riešiť a liečiť ho, takže ďakujem im veľmi za pomoc.Keďže na DM neboli preteky zaradené do CEU série bol som pripravený pri akomkoľvek náznaku bolesti alebo problémoch do závodu nenastúpiť alebo kľudne aj počas pretekov odstúpiť. Pred pretekmi som si ešte nechal koleno poriadne zatejpovať a zobral som si aj kolennú bandáž od CEPu pre istotu a aby som kolenu čo najviac pomohol. Štart bol o 9:00 takže to bola pohoda ale bolo na moje pomery dosť dusno a teplo tak som sa rozhodol, že skúsim variantu bežať bez trička ako je to vo svete Spartanu v móde a bola to zrejme moja premiéra keď si dobre pamätám. Konkurencia tu nejaká bola ale nebolo to nič brutálne a vedel som, že bedňa by to mohla kľudne byť. Po štarte sme hneď vyrazili do zjazdovky ale nie priamo hore ako na zimnom ale trať viedla doľava do miestneho lesa. Držal som sa na druhom mieste za Peťom ale po chvíli ma predbehol novoobjavený poľský pretekár ktorý vyhral preteky v Zakopanom. Vedel som, že Peter a on si to rozdajú o prvé miesto. Po úvodných preskakovačkách a bežeckej pasáži sme sa dostali na sandbagy. Už tu som mal celkom veľkú stratu na vedúcu dvojicu a cítil som to že som 2 týždne nebehal a že som vypadol z toho pretekového rytmu akosi. Aj sandbagy som šiel opatrne , tráva bola mokrá a vysoká a kvôli kolenu som šiel opatrne najviac ako to šlo. Po sandbagoch bola moja strata na čelo už obrovská, videl som že Peťo s Piotrom do toho tlačia čo to len dá a ja som zložil zbrane a vedel som že dnes budem najlepšie na 3.mieste. Neopúštal som sa ani nič podobné jednoducho som zhodnotil, že urobia maximálne jednu chybu pretože na sprintoch je to len oštep na ktorom sa dá robiť burpees a v ten deň ani nepršalo ani nebola zima takže ostatné prekážky budú jednoduché. A jedna chyba je cca 1:20 min straty a ja som vedel že sa neudržím s nimi v ten deň na úrovni maximále 1:20 min za nimi. Po sandbagoch nasledoval trochu zbeh , a potom sme sa už vydali zjazdovkou smerom na najvyšší bod trate. Na úpätí zjazdovky sme dali nejaké preskakovania a ostnáč a potom už len čisto ‚bežecká‘ pasáž smerom hore. Mojou úlohou teraz bolo si postrážiť tretie miesto. Za sebou som registroval Štefana Planetu , tímového kolegu a za ním bol Jano Fox Vladár, očakával som že niekde za mnou by mohol byť Petr Dorňák ale nebol tam. Pousmial som sa, pri myšlienke že za mnou sú mladé a nie veľmi skúsené pušky :D . Počas pretekov sa veľmi neobzerám za seba a tak to bolo aj teraz a celú zjazdovku som nevedel ako sa situácia vyvíja, ja som šiel také vcelku príjemné tempo na úrovni môjho anp. Cca 180 t/m . Borcov vpredu som zahliadol len málokedy a videl som že náskok si stále zvyšujú. Na vrchole zjazdovky som si ale skontroloval situáciu za sebou a videl som že môj náskok je taký aký potrebujem a to cca na úrovni jedného trestu s ktorým som musel kalkulovať ako s možnosťou. Nasledovala séria prekážok kde boli monkey bar , herkules , rope climb , atlas aj tu som si pekne vedel skontrolovať náskok. Tušil som, že z najvyššieho bodu trate na ktorom sme sa práve nachádzali sa už pobeží len smerom dole. Zbehy sú inokedy mojou silnou stránkou a viem v nich získať no v ten deň som sa obával, že práve stratím pretože kvôli kolenu som šiel veľmi opatrne aby som si ho nepokazil ešte viac. Balance , invert wall , multirig boli dalšie prekážky v poradí, za sebou som nikoho nepočul ale neotáčal som sa a bežal si svoj opatrný zbeh ďalej. Na konci v celku dlhého a prudkého zbehu , kúsok nad festivalkou nás čakali vedrá. Videl som Peťa a Piotra ako sa už blížia k oštepom ale to bolo od bucketu ešte kus trate takže moja strata už bola obrovská. Po dokončení okruhu s vedrom som videl ako Štefan ešte len prichádza k bucketu a ja som vedel že môj náskok je viac ako dve minúty a tým pádom som vedel, že si môžem kludne dovoliť aj burpees na oštepe a tretie miesto si udržím. V kľude som teda zdolal niekoľko prekážok ako dunk wall , slip wall alebo plate drag a šiel som si hodiť oštepom. Burpees sa mi robiť nechcelo tak som sa snažil ho trafiť no nepodarilo sa a tak som si teda odcvičil 30 a vo výletnom tempe som sa vydal smer cieľ. Za sebou som potom ešte videl ako oštep nedal ani Štefan takže som si povedal že v pohode môžem spadnúť aj z lezeckej steny, ktorá bola tesne pred cieľom , no to sa však nekonalo a tak som dokončil preteky na 3.mieste. Stratu na prvého Peťa však komentovať nejdem tá bola obrovská ,nevadí dokončil som preteky živý a zdravý a koleno neutrpelo žiadnu ujmu takže som bol spokojný. Keďže som už trochu starší a dúfam teda aj rozumnejší tak som zhodnotil že na druhý deň radšej nejdem riskovať a že to nebudem zbytočne siliť a Super nepobežím. A tak sa aj stalo, aj keď to bolo miestami ťažké a celé sobotné poobedie som zažíval vnútorný boj či bežať alebo nie nakoniec som v nedeľu bol len ako divák a podpora na trati.Po Dolnej Morave sa môj zdravotný stav nezhoršil tak som teda začal pobehovať trochu aj v tréningu a rozmýšľal som, že čo také by som vymyslel ďalší víkend aby som pred Eplénami ešte voľačo potrénoval. Keďže momentálne už bývam vo Svite do oka mi padli prekážkové preteky Jánske Blato, ktoré sa konali v Spišskej Belej a teda len kúsok cesty autom. Bol to už šiesty ročník týchto pretekov no ja som s nimi osobnú skúsenosť ešte nemal tak som ani nevedel do čoho idem a čo mám očakávať.Štart bol o 12:00 a ja som bol v prvej vlne to znamenalo, že prvých 50 pretekárov bude štartovať s 10 sekundovými rozostupmi v poradí podľa toho aké majú štartové číslo. Ja som mal číslo 21 takže som štartoval nejaké 3 minúty za prvým pretekárom. Konkurenciu som tu veľkú neočakával no videl som tu pár známejších tvárí a mien zo Spartana. V úvode nás čakali nejaké ľahké prekážky ako niečo preskočiť a tak. Triceps bar bol tiež pohodka. Prišiel prvý balance no už som tu dobehol niekoľko pretekárov a tak som si kúsok aj počkal a to bolo od štartu asi 500 metrov. Nevadí zdržanie nebolo dlhé, prekážku som zvládol tak som to začal píliť cez miestny park ďalej. Po necelom kilometri behu som prišiel k ďalšej prekážke a tou bolo plávanie. Plávalo sa cez taký rybník cca nejakých cca 60metrov tam a potom to isté späť. Vo vode bolo však dosť veľa rias a iných vodných rastlín a teda to bolo aj celkom náročné , možno aj nebezpečné pretože sa do toho dosť motali ruky a nohy. V polovici plávania na takom ostrovčeku bol prvý z troch checkpointov a dostali sme tu taký náramok s ktorým sme mali bežať až do cieľa. Na plávaní som obehol niekoľko ďalších pretekárov a pred sebou som už videl len 3. Nasledovala bežecké pasáž kde som tých troch pred sebou stiahol a dostal som sa k nim. Prišlo brodenie rieky Poprad a to rovno dva krát za sebou a veru prúd tu bol miestami dosť silný takže to nebolo až také jednoduché ako to vyzeralo z brehu. B1-2438 to bol môj kód na memory test a dalšia prekážka bola taká ako kedysi na Spartanovi ninja jump a po tejto prekážke som sa už dostal pred vedúceho pretekára ktorým bol Igor Lauko , no vedel som že on štartoval prvý a teda už teraz som vo virtuálnom vedení 3 minúty cca. Dostali sme sa na ďalší checkpoint a tento krát sme dostali nejakú skrutku tak som si ju dal do zadného vrecka a bežal ďalej a môj náskok sa zväčšoval. Prišlo prudké stúpanie a my sme lesom pokračovali hore na najvyšší bod trate. Tu v lese trebalo prejsť po takom lane a ešte som musel povedať môj kód na memory recall. Trochu zbeh a opäť stúpanie no nie už také prudké a ja som sa snažil svoj náskok ešte zvýšiť no nejako mi to v tom kopci až tak nechutilo ale náskok sa zvyšoval. Vrchol stúpania , nejaká jednoduchá prekážka a nasledoval príjemný zbeh. Na konci zbehu trebalo vyliezť na taký rebrík a za ním nasledovala nejaká vedomostná prekážka či čo to bolo. Dobrovolníčka mi ukázala tabuľku s otázkou a tam stálo že koľko pretekárov zatiaľ odbehlo Jánske Blato. Povedal som že neviem :D , boli tam aj 3 možnosti a že mám dva pokusy a že si mám vybrať jednu. Tak matematicky som mal 66% šancu že to uhádnem no nestalo sa :D tak som si dal 10 burpees ako trest. Potom mi dala takú malú matku čo bol akože tretí checkpoint no tá mi po asi 100 metroch spadla na zem tak som sa ešte vracal aby som si zobral druhú. Ďalšia prekážka bola taká že sme hádzali takými kamennými kockami na cieľ no mne kus trvalo kým som pochopil všetko čo mám ako robiť tak tiež som sa tu kúsok zdržal :D . Nevadí stále som mal fajný náskok a tak som pribihal do zóny kde bolo ozdaj aj 15 prekážok. Boli to prekážky s kopou vody a blata. Rôzne plazenia, podliezania v bahne a vo vode, ponáranie a skákanie do vody , šplh na lane , balance , steny a podobne. Táto časť bola veľmi zaujímavá, asi najkrajšia pasáž pretekov a hlavne osviežujúca pretože vody som si tu užil dosť. Na konci tejto časti ma čakalo nosenie vedier a potom také rúčkovanie popod most ponad rieku. Už som sa však blížil ku finišu kde ma čakalo posledné zoskupenie prekážok. Taká vysoká stena ktorú trebalo preliezť a mala asi 4 metre , lezecká stena , nejaké rúčkovanie a potom som sa z takej plošiny na lane a na kladke spustil do vody, ďalej taká elektrická prekážka , posledné plazenie a bol som v cieli teda aspoň som si to myslel no najprv odo mňa pýtali matku a šróbu, no matku som nevedel nikde vo vrecku nájsť asi mi zase dakde vypadla tak som si dal ďalších 10 burpees ako trest a bol som v cieli .Celková dĺžka pretekov bola 8,3 km a nastúpali sme 200 výškových metrov. Na trati sme absolvovali 35 prekážok a mne to trvalo 51 minút a stačilo mi to na 1.miesto. Bol som teda celkom milo prekvapený dosť vysokou úrovňou a náročnosťou pretekov, aj keď niekoľko detailov by som určite doladil a zmenil ale v celku tieto preteky vo mne zanechali príjemný a dobrý dojem a určite by som ich odporučil a snáď o rok ak bude možnosť tak si ich prídem zopakovať.AUTOR: JAKUB HAVIARIKPo niekoľko týždňovej pauze sa kolotoč pretekov Spartan presunul do Česka a to konkrétne do Dolnej Moravy. Pre mnohých bolo toto dejisko neznáme no ja som tu už absolvoval zimné preteky 2 roky dozadu , takže som vedel do čoho idem a čo môžem očakávať. Moje problémové ľavé koleno mi už viac ako rok dalo pokoj a nebolelo no žiaľ nejaké dva týždne pred pretekmi v Dolnej Morave sa ozvalo. Tréningový proces som úplne prerušiť nemusel, našťastie som mohol aspoň bajkovať a voziť sa na kolieskových korčuliach. No viac ako dvojtýždňový oddych od behu bol trochu problém. Bolo otázne či vôbec budem môcť na DM štartovať ale navštívil som ULTIMUV a tam mi pomohli a rýchlo identifikovali problém a teda som ho mohol hneď aj riešiť a liečiť ho, takže ďakujem im veľmi za pomoc.Keďže na DM neboli preteky zaradené do CEU série bol som pripravený pri akomkoľvek náznaku bolesti alebo problémoch do závodu nenastúpiť alebo kľudne aj počas pretekov odstúpiť. Pred pretekmi som si ešte nechal koleno poriadne zatejpovať a zobral som si aj kolennú bandáž od CEPu pre istotu a aby som kolenu čo najviac pomohol. Štart bol o 9:00 takže to bola pohoda ale bolo na moje pomery dosť dusno a teplo tak som sa rozhodol, že skúsim variantu bežať bez trička ako je to vo svete Spartanu v móde a bola to zrejme moja premiéra keď si dobre pamätám. Konkurencia tu nejaká bola ale nebolo to nič brutálne a vedel som, že bedňa by to mohla kľudne byť. Po štarte sme hneď vyrazili do zjazdovky ale nie priamo hore ako na zimnom ale trať viedla doľava do miestneho lesa. Držal som sa na druhom mieste za Peťom ale po chvíli ma predbehol novoobjavený poľský pretekár ktorý vyhral preteky v Zakopanom. Vedel som, že Peter a on si to rozdajú o prvé miesto. Po úvodných preskakovačkách a bežeckej pasáži sme sa dostali na sandbagy. Už tu som mal celkom veľkú stratu na vedúcu dvojicu a cítil som to že som 2 týždne nebehal a že som vypadol z toho pretekového rytmu akosi. Aj sandbagy som šiel opatrne , tráva bola mokrá a vysoká a kvôli kolenu som šiel opatrne najviac ako to šlo. Po sandbagoch bola moja strata na čelo už obrovská, videl som že Peťo s Piotrom do toho tlačia čo to len dá a ja som zložil zbrane a vedel som že dnes budem najlepšie na 3.mieste. Neopúštal som sa ani nič podobné jednoducho som zhodnotil, že urobia maximálne jednu chybu pretože na sprintoch je to len oštep na ktorom sa dá robiť burpees a v ten deň ani nepršalo ani nebola zima takže ostatné prekážky budú jednoduché. A jedna chyba je cca 1:20 min straty a ja som vedel že sa neudržím s nimi v ten deň na úrovni maximále 1:20 min za nimi. Po sandbagoch nasledoval trochu zbeh , a potom sme sa už vydali zjazdovkou smerom na najvyšší bod trate. Na úpätí zjazdovky sme dali nejaké preskakovania a ostnáč a potom už len čisto ‚bežecká‘ pasáž smerom hore. Mojou úlohou teraz bolo si postrážiť tretie miesto. Za sebou som registroval Štefana Planetu , tímového kolegu a za ním bol Jano Fox Vladár, očakával som že niekde za mnou by mohol byť Petr Dorňák ale nebol tam. Pousmial som sa, pri myšlienke že za mnou sú mladé a nie veľmi skúsené pušky :D . Počas pretekov sa veľmi neobzerám za seba a tak to bolo aj teraz a celú zjazdovku som nevedel ako sa situácia vyvíja, ja som šiel také vcelku príjemné tempo na úrovni môjho anp. Cca 180 t/m . Borcov vpredu som zahliadol len málokedy a videl som že náskok si stále zvyšujú. Na vrchole zjazdovky som si ale skontroloval situáciu za sebou a videl som že môj náskok je taký aký potrebujem a to cca na úrovni jedného trestu s ktorým som musel kalkulovať ako s možnosťou. Nasledovala séria prekážok kde boli monkey bar , herkules , rope climb , atlas aj tu som si pekne vedel skontrolovať náskok. Tušil som, že z najvyššieho bodu trate na ktorom sme sa práve nachádzali sa už pobeží len smerom dole. Zbehy sú inokedy mojou silnou stránkou a viem v nich získať no v ten deň som sa obával, že práve stratím pretože kvôli kolenu som šiel veľmi opatrne aby som si ho nepokazil ešte viac. Balance , invert wall , multirig boli dalšie prekážky v poradí, za sebou som nikoho nepočul ale neotáčal som sa a bežal si svoj opatrný zbeh ďalej. Na konci v celku dlhého a prudkého zbehu , kúsok nad festivalkou nás čakali vedrá. Videl som Peťa a Piotra ako sa už blížia k oštepom ale to bolo od bucketu ešte kus trate takže moja strata už bola obrovská. Po dokončení okruhu s vedrom som videl ako Štefan ešte len prichádza k bucketu a ja som vedel že môj náskok je viac ako dve minúty a tým pádom som vedel, že si môžem kludne dovoliť aj burpees na oštepe a tretie miesto si udržím. V kľude som teda zdolal niekoľko prekážok ako dunk wall , slip wall alebo plate drag a šiel som si hodiť oštepom. Burpees sa mi robiť nechcelo tak som sa snažil ho trafiť no nepodarilo sa a tak som si teda odcvičil 30 a vo výletnom tempe som sa vydal smer cieľ. Za sebou som potom ešte videl ako oštep nedal ani Štefan takže som si povedal že v pohode môžem spadnúť aj z lezeckej steny, ktorá bola tesne pred cieľom , no to sa však nekonalo a tak som dokončil preteky na 3.mieste. Stratu na prvého Peťa však komentovať nejdem tá bola obrovská ,nevadí dokončil som preteky živý a zdravý a koleno neutrpelo žiadnu ujmu takže som bol spokojný. Keďže som už trochu starší a dúfam teda aj rozumnejší tak som zhodnotil že na druhý deň radšej nejdem riskovať a že to nebudem zbytočne siliť a Super nepobežím. A tak sa aj stalo, aj keď to bolo miestami ťažké a celé sobotné poobedie som zažíval vnútorný boj či bežať alebo nie nakoniec som v nedeľu bol len ako divák a podpora na trati.Po Dolnej Morave sa môj zdravotný stav nezhoršil tak som teda začal pobehovať trochu aj v tréningu a rozmýšľal som, že čo také by som vymyslel ďalší víkend aby som pred Eplénami ešte voľačo potrénoval. Keďže momentálne už bývam vo Svite do oka mi padli prekážkové preteky Jánske Blato, ktoré sa konali v Spišskej Belej a teda len kúsok cesty autom. Bol to už šiesty ročník týchto pretekov no ja som s nimi osobnú skúsenosť ešte nemal tak som ani nevedel do čoho idem a čo mám očakávať.Štart bol o 12:00 a ja som bol v prvej vlne to znamenalo, že prvých 50 pretekárov bude štartovať s 10 sekundovými rozostupmi v poradí podľa toho aké majú štartové číslo. Ja som mal číslo 21 takže som štartoval nejaké 3 minúty za prvým pretekárom. Konkurenciu som tu veľkú neočakával no videl som tu pár známejších tvárí a mien zo Spartana. V úvode nás čakali nejaké ľahké prekážky ako niečo preskočiť a tak. Triceps bar bol tiež pohodka. Prišiel prvý balance no už som tu dobehol niekoľko pretekárov a tak som si kúsok aj počkal a to bolo od štartu asi 500 metrov. Nevadí zdržanie nebolo dlhé, prekážku som zvládol tak som to začal píliť cez miestny park ďalej. Po necelom kilometri behu som prišiel k ďalšej prekážke a tou bolo plávanie. Plávalo sa cez taký rybník cca nejakých cca 60metrov tam a potom to isté späť. Vo vode bolo však dosť veľa rias a iných vodných rastlín a teda to bolo aj celkom náročné , možno aj nebezpečné pretože sa do toho dosť motali ruky a nohy. V polovici plávania na takom ostrovčeku bol prvý z troch checkpointov a dostali sme tu taký náramok s ktorým sme mali bežať až do cieľa. Na plávaní som obehol niekoľko ďalších pretekárov a pred sebou som už videl len 3. Nasledovala bežecké pasáž kde som tých troch pred sebou stiahol a dostal som sa k nim. Prišlo brodenie rieky Poprad a to rovno dva krát za sebou a veru prúd tu bol miestami dosť silný takže to nebolo až také jednoduché ako to vyzeralo z brehu. B1-2438 to bol môj kód na memory test a dalšia prekážka bola taká ako kedysi na Spartanovi ninja jump a po tejto prekážke som sa už dostal pred vedúceho pretekára ktorým bol Igor Lauko , no vedel som že on štartoval prvý a teda už teraz som vo virtuálnom vedení 3 minúty cca. Dostali sme sa na ďalší checkpoint a tento krát sme dostali nejakú skrutku tak som si ju dal do zadného vrecka a bežal ďalej a môj náskok sa zväčšoval. Prišlo prudké stúpanie a my sme lesom pokračovali hore na najvyšší bod trate. Tu v lese trebalo prejsť po takom lane a ešte som musel povedať môj kód na memory recall. Trochu zbeh a opäť stúpanie no nie už také prudké a ja som sa snažil svoj náskok ešte zvýšiť no nejako mi to v tom kopci až tak nechutilo ale náskok sa zvyšoval. Vrchol stúpania , nejaká jednoduchá prekážka a nasledoval príjemný zbeh. Na konci zbehu trebalo vyliezť na taký rebrík a za ním nasledovala nejaká vedomostná prekážka či čo to bolo. Dobrovolníčka mi ukázala tabuľku s otázkou a tam stálo že koľko pretekárov zatiaľ odbehlo Jánske Blato. Povedal som že neviem :D , boli tam aj 3 možnosti a že mám dva pokusy a že si mám vybrať jednu. Tak matematicky som mal 66% šancu že to uhádnem no nestalo sa :D tak som si dal 10 burpees ako trest. Potom mi dala takú malú matku čo bol akože tretí checkpoint no tá mi po asi 100 metroch spadla na zem tak som sa ešte vracal aby som si zobral druhú. Ďalšia prekážka bola taká že sme hádzali takými kamennými kockami na cieľ no mne kus trvalo kým som pochopil všetko čo mám ako robiť tak tiež som sa tu kúsok zdržal :D . Nevadí stále som mal fajný náskok a tak som pribihal do zóny kde bolo ozdaj aj 15 prekážok. Boli to prekážky s kopou vody a blata. Rôzne plazenia, podliezania v bahne a vo vode, ponáranie a skákanie do vody , šplh na lane , balance , steny a podobne. Táto časť bola veľmi zaujímavá, asi najkrajšia pasáž pretekov a hlavne osviežujúca pretože vody som si tu užil dosť. Na konci tejto časti ma čakalo nosenie vedier a potom také rúčkovanie popod most ponad rieku. Už som sa však blížil ku finišu kde ma čakalo posledné zoskupenie prekážok. Taká vysoká stena ktorú trebalo preliezť a mala asi 4 metre , lezecká stena , nejaké rúčkovanie a potom som sa z takej plošiny na lane a na kladke spustil do vody, ďalej taká elektrická prekážka , posledné plazenie a bol som v cieli teda aspoň som si to myslel no najprv odo mňa pýtali matku a šróbu, no matku som nevedel nikde vo vrecku nájsť asi mi zase dakde vypadla tak som si dal ďalších 10 burpees ako trest a bol som v cieli .Celková dĺžka pretekov bola 8,3 km a nastúpali sme 200 výškových metrov. Na trati sme absolvovali 35 prekážok a mne to trvalo 51 minút a stačilo mi to na 1.miesto. Bol som teda celkom milo prekvapený dosť vysokou úrovňou a náročnosťou pretekov, aj keď niekoľko detailov by som určite doladil a zmenil ale v celku tieto preteky vo mne zanechali príjemný a dobrý dojem a určite by som ich odporučil a snáď o rok ak bude možnosť tak si ich prídem zopakovať.AUTOR: JAKUB HAVIARIK
