You are here

Nagykanizsa 2019

Tak a je to tu a konečne nám začala tá pravá Spartan sezóna(lebo tie zimné srandy nerátam :D). Boli to síce len prvé preteky ale za to veľmi dôležité pretože tak ako odštartovala sezóna hneď prvými pretekmi odštartovala aj CEU séria , ktorá je pre mňa dôležitá. Cestovali sme do ďalekého Maďarska a to do mesta Nagykanizsa. Preteky sa tu konali už aj minulý rok ale kvôli zraneniu som vtedy neštartoval tak som si tu odbehol premiéru.V sobotu ráno už o 7:00 bol na pláne Super. Noc pred pretekmi som veľa toho nenaspal takže ráno na štarte sa mi veľmi nechcelo a bolo aj dosť chladno no to mi až tak nevadilo pretože som vedel že na trati mi chladno určite nebude a poriadne sa zapotím. Keďže to bola CEU séria tak sa tu zišlo niekoľko naozaj dobrých pretekárov z rôznych krajín a tušil som že si zapretekám. Štart zase klasicky ovládlo niekoľko bežcov s ktorými by mal asi problém aj Ján Volko no po prvých preskakovačkách a po krátkom úvodnom kopci sa to už premiešalo a dopredu sa dostali bežci od ktorých sa očakával výsledok. Začiatok pretekov a úvodné metre ma nezastihol práve v najväčšej pohode takže som sa držal niekde okolo 7 miesta a prvý dvaja pretekári Peťo a Tomáš Tvrdík si začali budovať mierny náskok. Po sandbagoch ktoré boli niekde hneď po necelých dvoch kilometroch som sa posunul na 5.miesto no už som strácal na samotné čelo pretekov nejakých 15-20 sek. Na balanci ktorý bol o niekoľko stoviek metrov ďalej sme predbehli Tomáša Tvrdíka ktorý tu robil burpees a pokračovali sme v miernom stúpaní lesom.Trať bola z môjho pohladu celkom zaujímavá bežalo sa lesom , cestami , po chodníkoch a profil bol členitý bežalo sa raz hore raz dole a bol som celkom prekvapený pretože som očakával že tu bude menej kopcov ako bolo. Po prekážke stairway to sparta boli pri mne Michal Rajniak a Peter Dorňák no postupne začali so mnou strácať kontakt , Mišo dosť výrazne. Peťa Žišku som mal na dlhších rovinkách na dohľad a odhadol som jeho náskok na cca 40 sekúnd. Bežalo sa mi príjemne aj tempo som si zvolil také ktoré ma až tak nebolelo. Bežecké pasáže sa striedali s prekážkami no nič závažné sa nedialo ja som si bežal na druhej pozícii Peťov náskok predomnou som sa snažil udržať do 1 minúty pretože jeho tempu by som nestačil no nechcelo sa mi ani zrýchliť výrazne a snažiť sa ho nejako doťahovať pretože som vedel že aj tak budú rozhodovať prekážky v závere a prípadné burpees. Za mnou bežal dobre Peter Dorňák no jeho stratu som si tiež snažil kontrolovať a držať si ho tiež na úrovni jednej minúty, ale dozadu som sa veľmi ani neobzeral nemám to veľmi rád. Niekde na 8,5 km som si povedal že paráda o chvíľu sme v cieli no spomenul som si na minuloročný Super v maďarsku ktorý mal takmer 20 km takže pre istotu som poňal jeden carbo snack od nutrendu. Zmastil som nejaký mokey bar ,nejaký twister a niekoľko iných prekážok a už som pribiehal ku olympusu.Tu som si skontroloval stratu na Petra ktorá bola približne minútová tak ako som plánoval a skontroloval som aj situáciu za mnou a videl som že pri Peťovi Dorňákovi je už aj Tomáš Tvrdík ktorý dobrým bežeckým výkonom likvidoval stratu ktorú nabral na burpees na balanci.Ostával som však kludný stále som na nich mal náskok okolo minúty a vedel som že do cieľa už veľa neostáva a síl som mal ešte dosť a vedel som že rozhodovať bude oštep. Po ďalšej bežeckej pasáži sme sa konečne už nasmerovali smer cieľ. Lezecká stena, dunk wall , plate drag, rope climb a už som bol aj pri oštepe. Márne som hľadal očami Petra v burpees zóne . oštep zvládol a ja som už vedel že o víťazovi je rozhodnuté. Ja som svoj pokus tiež zvládol a v podstate s úsmevom som trielil do cieľa. V ceste mi už stál len hercules , multirig a atlas carry kde som sa stretol s Peťom a spomenul som si ako som ho na ultra obehol na tejto prekážke pretože tu bol zlomený ako šíp no teraz vyzeral o dosť lepšie :D takže mi v cieli ostalo druhé miesto s ktorým som bol ale spokojný.Nedeľný šprint bol naplánovaný na 8:00 no vďaka zmene zimného času na letný to bolo vlastne to isté čo deň predtým. V noci som zase spal len málo takže ráno bolo vďaka zime a skorému štartu pre mňa nepríjemné. No v prvom kopci som prebral iniciatívu ja pretože som vedel že na sprinte si nemôžem dovoliť zaspať začiatok pretekov. Po chvíli však už vpredu bol Kíves a začal páliť aj so svojim maďarským kolegom dopredu. Na vreciach sme sa však do čela dostali ja a Peťo a aj na balanc sme pribiehali na vedúcich pozíciách no bežalo nás niekoľko pretekárov spolu takže to bolo vlastne jedno. Maďar preletel balanc ako nič a v nasledujúcom stúpaní sa dostal na prvé miesto a nasledoval ho Peťo. Ja som bežal na tretej pozícii a pri mne bol Peter Dorňák a Mišo Rajniak. K bucketu sme pribiehali taká zhruba členná skupinka no na buckete sa spravili trošku medzery a hlavne v stúpaní po buckete sa Peter s maďarským pretekárom snažili odtrhnúť a aj sa im to kúsok podarilo. Ja som tu zažíval menšiu krízu nejako sa mi tu nebežalo vôbec dobre a prepadol som sa na 5.pozíciu keď sa predo mňa dostali Mišo a Petr. Na monkey bare som na čelo strácal už aj nejakých sekúnd no po chvíľke táto moja kríza prešla a ja som mohol opäť zrýchľovať. Dostal som sa opäť do kontaktu s mišom a Petrom a vpredu som videl ako Maďar trošku odbehol Peťovi Žiškovi. Po dunk walle , plate dragu a rope climbe som už bol na 3.pozícii ale už pri peťovi žiškovi a maďarský pretekár bol len 10 sekúnd pred nami. Cítil som sa tu veľmi dobre darilo sa mi zrýchľovať tak ako som plánoval. Moje plány však skončili po tom ako sme spolu s Peťom totálne vyhoreli na oštepe a z prvej 5 sme ako jediní netrafili aj napriek tomu že spolu máme viac ako 180 pretekov a skúsenosti na rozdávanie. S Peťom sme teda nakoniec zviedli súboj o 4.miesto na posledných prekážkach aj keď v cieli som sa dozvedel, že to bol súboj o 3.miesto pretože maďarský pretekár spadol na multirigu no ja som si ho vôbec nevšimol v burpees zóne takže Peťo bol nakoniec 3. a ja 4. V cieli som bol teda ozaj sklamaný že sme to takto nezvládli v závere. No takto s odstupom nejakého času ma to až tak nehnevá pretože dôležité preteky boli tie v sobotu a tam sme nezaváhali.Preteky v Nagykanizse sa mi páčili a táto lokalita ma veľmi milo prekvapila a po Miskloci je to pre mňa druhá najkrajšia lokalita v Maďarsku kde sa konali preteky.