Majstrovstvá Európy v SpartaneMinulý víkend sa konali Majstrovstvá Európy v Andore, kde sa zúčastnili viacerí členovia nášho tímu. Mne osobne sa tieto preteky veľmi podarili, preto by som rád k tomu napísal zopár slov.Príprava na Majstrovstvá Európy začala už v decembri, ale rozhodne neprebiehala tak hladko, ako som si predstavoval. Už hneď na Nový rok som na vyše týždňa ochorel a trvalo mi nejaký čas, kým sa dám opäť dokopy, následne keď sa mi to podarilo a objemy boli v plnom prúde, tak som znovu ochorel a tentokrát už aj s antibiotikami, celkovo kým som sa dal do poriadku mi to trvalo vyše päť týždňov, no keď už som sa vrátil do tréningu, vrátila sa rýchlo aj forma, ktorú som zúročil na Lipne. Po Lipne som ešte pridal zopár ťažkých týždňov, no tri týždne pred majstrovstvami Európy som sa zrazu cítil strašne, možno niečo ako pretrénovanosť a tieto týždne boli fakt katastrofálne. Intenzita bol minimálna, dal som si len zopár tréningov v Tatrách pre simuláciu výšky a terénu. Počas týchto týždňov som už ale rozmýšľal aj nad tým, že na preteky ani nenastúpim.Nakoniec som si ale povedal, že keď už som tam aspoň to skúsim. Prišiel deň preteku a ja stojím na konci štartového poľa, nehrniem sa ako zvyčajne dopredu a nemám už žiadne očakávania. Chvíľu po štarte nasledoval strmý kopec na úzkej cestičke, kde mi súperi po chvíli začali zavadzať a musel som ich obiehať. Postupne som sa prepracoval na nejaké 14. miesto a na vrchole prvého kopca som sa cítil zrazu dobre a cítil som, že dnes sa možno vrátila stratená forma. Nasledoval veľmi strmý zbeh, kde som sa snažil pošetriť čo najviac nohy, pretože som vedel, že ich ešte budem potrebovať. V doline prišiel bucket a následne ďalší kopec a tam prišla moja chvíľa, zrazu som sa ocitol na siedmom mieste, keďže v druhom kopci mi to šlo až príliš ľahko a obiehal som jedného súpera po druhom.Potom ale prišlo to, čoho som sa celý čas obával, prišli kŕče, ktoré som musel rozcvičovať a to ešte chýbalo do cieľa 10km. Stratil som síce niečo vyše minúty, docvakol ma jeden súper, ale kŕče sa zmiernili a mohol som s nimi opäť bežať. Musel som bežať už o niečo pomalšie, bolo to dosť bolestivé ale bežať sa dalo. Ďalšie silné kŕče, ktoré si vyžiadali ďalší strečing prišli po Olympiáde, opäť strata niečo vyše minúty, než som ich rozcvičil, ale postupne sa to vrátilo do fázy, kedy sa dalo aspoň hýbať a dokonca som sa dokázal prepracovať o pozíciu vyššie. Po zabehnutí dole do festivalky sa mi podarilo dostať sa na šieste miesto, hoci som si myslel že som bol na piatom a ja som išiel už All in. Mohutný nástup na Herkules a následne prišiel potoka, kde som sa niekoľko krát slušne rozbil a obehol má jeden súper. Posledné prekážky už bežím ako totálny invalid, kŕče sú už neskutočne silné, ale nakoniec sa mi podarilo dobehnúť do cieľa na siedmom mieste, čo považujem za môj najväčší športový úspech. V cieli so mnou vyhrávali emócie ale tie pocity šťastia boli neopísateľné, obvzlášť po tom, čo som na tie preteky ani nechcel nastúpiť, aby som si nenarobil hanbu a konečne už nemusel uháňať do cieľa cez nohy v totálnych kŕčoch. Tento deň mi napriek kŕčom vyšiel úplne úžasne a doteraz sa z toho teším.Chcel by som sa ešte veľmi pekne poďakovať sponzorom, ktorí nielen mne, ale aj ostatným členom tohto tímu veľmi pomáhajú a v tomto prípade mi vramci prípravy an preteku veľmi pomohli topánky od Inov-8 czech & slovakia , kde som použil konkrétne model Inov X Talon 212 V2, ale v tréningu som používal aj rôzne iné modely a to taktiež od Craft CZ & SK , ktorý nám dodávajú aj funkčné oblečenie. Taktiež nemôžem opomenúť skvelé doplnky výživy od Aone Nutrition Slovakia , ktoré mi pomohli zvládať vramci možností to teplo na pretekoch a nesmiem zabudnúť ani na skvelú kompresiu od CEP . No a taktiež ďakujem aj Spartan Race Slovakia za podporu.Na ďalší deň sa konali štafetové preteky, kde sme ako Slovensko zložili dva dobre tímy, ale o tom potom, v ďalšom príspevku Autor: Štefan
